Autor: Mgr. Veronika Špirková

Bezdomovectvo je jedným z najviditeľnejších problémov súčasnosti, skrývajúce svoju ďalšiu neviditeľnú dimenziu. Účelom tohto článku je predstaviť metodologické úskalia kvalitatívneho výskumu v útulku pre tzv. ľudí bez domova, poukázať na ich stigmatizáciu a snaha o jej prekonanie. Štúdia je založená na etnografickom výskume vykonávanom v útulku v Českej republike počas rokov 2017-2018 v pozícii pracovníka v sociálnych službách. Úlohou destigmatizácie je podpora redukcie marginalizácie tzv. ľudí bez domova zmenou uhla pohľadu väčšinovej populácie v nasledujúcich kategóriách: tzv. ľudia bez domova ako (ne)homogénna skupina a individuálny prístup; (ne)schopnosť pracovať a nájsť si bývanie; agresivita a podráždenosť ako (ne)povahová vlastnosť; zdravotné (seba)ohrozenie; alkoholová a drogová (ne)závislosť a psychické zdravie; kriminálna (ne)činnosť. Daný článok je výsledkom angažovanej antropológie, ktorá prezentuje navonok sa negatívne prejavujúce situácie ako prispôsobenie sa unikátnej bezdomoveckej situácii človeka, podporené adekvátnymi citáciami tzv. ľudí bez domova v každej kapitole.

článek ke stažení